Krušné dni

Bol dokonca taký drzý, že ju poslal na univerzitnú kliniku, aby sa išla zo svojej frigidity liečiť.
"Ja predsa nie som frigidná!" ziapala na neho.
"Tak si daj predpísať antikoncepciu, možno sa trochu zbavíš tej kŕčovitosti!" vysmieval sa jej do očí. Myslel si, že všetka tá stuhnutosť pramení z jej strachu pred tehotenstvom. Určite mal do istej miery pravdu, toho sa bála najviac, ešte viac ako rodičov, ktorí by nejako mohli prísť, na to, že má takýto zakázaný vzťah.
So strachom sa vybrala na kliniku. Vedela, že sa tam na nej v ambulancii bude učiť skupina budúcich lekárov, všetko spolubývajúcich z internátu. Dievčatá z ročníka o tom stále rozprávali. Toho sa bála najviac. Bolo jej to veľmi nepríjemné. Vstúpila do ordinácie veľmi sympatického lekára a keď už bola vyvalená na koze, napochodovalo desať očinkov, všetci jej noční učitelia tanca. Bola červená ako cvikľa, ktorú dostávali k obedu v menze. Od hanby nevedela poriadne rozprávať. Všetko v nej bolo do takej miery v poriadku, že jej antikoncepciu nepredpísali. Vraj asi nikdy neotehotnie a mala by sa liečiť. Nechcel tomu veriť a od zlosti rozbíjal v izbe poháre o stenu. Tá druhá antikoncepciu neberie preto, aby s ním otehotnela a mohla sa s ním vysťahovať zo svojej rodnej krajiny !
"Kto si má dočerta pamätať vaše plodné dni?!" besnel ako zmyslov zbavený.
Už vtedy mu po svete behali dve deti, každé od inej matky. Ani to jej nevadilo. Všetko mu prepáčila, len aby s ňou ostal. Časom sa začal posteľným povinnostiam vyhýbať. Bál sa ďalšieho tehotenstva, chcel len nezáväzný a častý sex bez následkov. A tak sa striedali dni plné lásky a nenávisti, vždy podľa toho ako pochodil u tej druhej. Často rozmýšľala, či je aj k nej taký zlý. Jedného dňa sa obidve stretli v jeho izbe. Ležal na posteli opitý a nič nevnímal. Zabudol, že mal dohodnuté "rande" s tou druhou, ktorá ho čakala pri sviečkach s báječnou večerou a niekde sa opil. Ani jedna z nich nevedela, či bol u nejakej novej, ďalšej....
Dali sa do reči. Nevykrikovali si nič, len sa rozprávali o ňom a navzájom pýtali jedna druhej, či sa ho vzdá. Nechcela to ani jedna z nich a ani jedna nevedela povedať dôvod. Držali sa torza svojej lásky ako kliešte. Vedeli o sebe dávno a vadilo im to len do tej miery, že sa nedokázali vyrovnať s jeho neprítomnosťou, keď bol u tej druhej. Žili všetci v nejakej forme triumvirátu. Jemu to vyhovovalo, z domu bol zvyknutý. Jeho otec mal štyri ženy. Vo chvíľach pohody o tom niekedy trochu rozprával. Žili v jednom dome a všetky ženy sa navzájom priatelili a pomáhali si s výchovou detí. To mnohoženstvo do seba nasávali už s materinským mliekom. Jemu to vyhovovalo a kto sa nechcel prispôsobiť, mal jednoducho smolu. Buď s ním v posteli budeš alebo nie. Na internáte čaká dosť dievčat, ktoré sa v noci rady zohrievajú v cudzích posteliach.

Niekedy, keď sama ležala vo svojej posteli, rozmýšľala, prečo s ním zostala. Odpoveď nikdy nenašla, vymýšľala si len ospravedlnenia. Bola pravda, že sa od neho veľa naučila. Prišla do ďalekého sveta ako také teliatko. Následkom prísnej výchovy sa jej úspešne vyhýbali všetky normálne zážitky mladých ľudí. Vynahrádzať si ich začala až tisíce kilometrov vzdialená od prísnych rodičov. Páčil sa jej sex s ním, hlavne keď im ku milovaniu hrala protichu hudba na snívanie... Krásna hudba, ktorú vysielali pre nočných milencov každú noc od jedenástej do dvanástej. Vtedy bol krásne jemný, milý, robil ju šťastnou a ona si myslela, že ju už nič krajšie nemôže stretnúť. Tajne dúfala, že sa tie krásne chvíle budú opakovať častejšie, túžila po nich a nevedela sa dočkať ďalšej noci, keď mohla zísť dolu do jeho izby. Ešte stále ju každý jeho dotyk elektrizoval, slastne sa prehýbala pod jeho láskajúcimi rukami a vychutnávala si každú sekundu aj napriek tomu, že k jej orgazmu nikdy nedošlo. Vtedy si myslela, že je to najkrajšie milovanie, aké môže zažiť. Nevedela, že o niekoľko rokov sa bude milovať s niekým, komu bude hlavne záležať na tom, aby ju urobil šťastnou aj v posteli. Teraz bola spokojná a spokojnejšia by bola, keby patril len jej. Predstavovala si, ako sa miluje s tou druhou. Často sa ho chcela spýtať, či to robia presne tak, alebo v čom je to iné. Nikdy nenašla odvahu, bála sa, že by ho o to skôr stratila.Niekedy si spolu vyšli do mesta, najesť sa do dobrej reštaurácie. Mnohí si dokonca mysleli, že sú z jednej krajiny. Predstavoval ju ako svoju priateľku a jej od šťastia takmer nechutilo jesť. Len jediný raz ju zobral na kultúrnu akciu, ktorú usporiadal veľvyslanec jeho krajiny na počesť nejakého národného sviatku. Našťastie tam boli viaceré dievčatá z internátu, inakšie by sa bola unudila. Potešilo ju však, že nevzal tú druhú.
Väčšinu večerov a nocí však musela tráviť v spoločnosti svojich spolužiakov. Keď nebol u tej druhej, bol v nemocnici alebo možno u nejakej ďalšej. To sa nedozvedela. A tak sa naučila chodievať do kina, na večere do mesta, hlavne keď sa im na internáte nechcelo variť a mali po štipendiu dostatok peňazí. Chodievala s ostatnými na iné internáty a žúrovali do ranných hodín, niekedy dokonca išli rovno na prednášky. Medzitým chodila na kliniku, aby ju liečili z jej údajnej neplodnosti.

Často sa všetci opíjali do nemoty. Potrebovali zabudnúť na to, ako s nimi jednali ľudia z ich vlastného veľvyslanectva, chceli sa odreagovať od smútku za domovom. Naivnej sa darilo zabúdať na to, že je práve pri tej druhej ale nedarilo sa jej nevidieť, že jej spolubývajúca ho celkom otvorene zvádza.