Strach

Keď sa vrátila na izbu, ocenila skutočnosť, že môže byť sama. Zubaňa plnila svoju úlohu svedomite. Strážila Kurvu jednu hnusnú do poslednej minúty. Potrebovala dostať červenú farbu hanby a poníženia zo svojej tváre a vysporiadať sa so strachom, ktorý sa jej náhle zmocnil svojimi pevne zovierajúcimi drápami.

Odmalička bol strach jej najvernejším spoločníkom. Vždy sa všetkého bála. Vychovávali ju v strachu a zastrašovaním. Vtedy to bol jeden z najosvedčenejších výchovných prostriedkov. Strach a bitka. Keď nebudeš dobrá, príde bobo. Keď nebudeš poslúchať, vezme ťa kominár. Keď nepomôže ani to, dostaneš bitku, nebudeš môcť ísť do kina, nepôjdeš von.... Často sa cítila ako vo väzení, izolovaná od všetkých zábav blízkych mladým ľuďom. Tak si to vtedy myslela a bola presvedčená o tom, že jej uteká vlak niekam do nenávratna.S ľútosťou počúvala v triede historky z predchádzajúceho večera, ktorých sa mohla zúčastňovať len ako nemý poslucháč. Celej triede bola vždy na výsmech. Trčala doma, aby matke robila spoločnosť, keď otec funkcionárčil a nezmyselné schôdzovanie zakončieval ešte nezmyselnejším pitím. Ona bola jediná v dome, ktorá ho dokázala ukľudniť, keď opitý vyčíňal ako zmyslov zbavený. Pravda je, že príčinou bola vždy ziapajúca matka. Nedokázala pochopiť, že ho má nechať na pokoji. Nikdy nedokázala zaspať, kým sa otec nevrátil domov. Triasla sa v posteli od strachu, či dôjde znovu k zvade alebo dokonca aj k bitke.. Aj to sa párkrát pritrafilo. A nik sa jej nespýtal, prečo ona musí robiť deliacu stenu medzi rodičmi, oponu, ktorá oddelí nepríčetného otca a hysterickú matku.Niekedy si so sestrou potichu v posteli hovorievali, že ich mama mala pracovať v koncentráku. Volali ju medzi sebou gestapáčka. Mamy sa bála aj tisíce kilometrov vzdialená od jej výchovných prostriedkov. Akoby aj nie? V rámci svojich výchovných metód dokonca poslala otca urobiť raziu. Našťastie ju našiel v jej vlastnej posteli. Nevie si predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby nie? Bola by ju jej autoritatívna a bezcitná matka stiahla okamžite domov? Pravdepodobne nie. Pocit prestíže v malomestskom prostredí bol určite silnejší. Bola šťastná, že má múdru dcéru, ktorá dobre študuje v cudzom svete. Svoj život si zakladala na úspechu iných. To, čo nebolo životom a zlými podmienkami dopriate jej samej, vyžadovala od svojich detí. Vydarilo sa jej to len u mladšej dcéry. A vytvorila si z nej bohyňu. Bohyňu, ktorá bola do určitej miery uctievaná, ale za každý prejav neposlušnosti alebo svojvôle náležite potrestaná. Tak sa v slušných rodinách patrí. A vychovala z nej ustrašeného jedinca, vyplašeného z každej maličkosti, poslúchajúceho na prvé slovo, na prvý pohľad chladných modrých očí. Dlho bude trvať, kým sa Naivná zbaví pocitu, že sa matky nemusí báť, že je paňou svojho života, že sa jej nemusia podlamovať nohy, keď na ňu zavolá.... Zatiaľ vlastnej matke slúžila ako výstavná skriňa úspešnej výchovy.

Uvedomila si, že sa ocitla v poriadnej kaši. Nedokázala si predstaviť, čo bude robiť. Má ísť domov a všetko povedať, alebo sa domov už nikdy nevráti a ... Preboha, aké a? Z čoho bude žiť? Triasla sa, oblieval ju pot, behala v izbe ako zmyslov zbavená. Keď si predstavila, čo ju doma bude čakať, takmer omdlievala. Potrebovala sa s niekym poradiť, ale Zubaňa stále neprichádzala. Nevedela, že Zubaňa jej nepomôže. Takéto veci si musí každý vyriešiť sám. Sama do toho marazmu spadla, sama z neho musí vyliezť. Je dospelá, zodpovedná za svoje činy. Cudzí jej len môžu pofúkať boľačky.
Časom sa našlo veľa takých, ktorí jej svojim priateľstvom pomáhali prekonávať najhoršie dni. Pomocnú ruku jej podávali aj takí, od ktorých by to nikdy nebola čakala. Bola im za to veľmi vďačná a našla si veľa nových a dobrých kamarátov na celý život.
Teraz len cítila, že sa stalo niečo zlé a ona to musí vyriešiť. Zrazu jej ako najlepšie riešenie napadla samovražda. Ako to, že doteraz na to nepomyslela? Bude mať konečne od všetkého pokoj, nemusí ísť domov, nemusí podstúpiť strach, čo sa s ňou stane. Áno, toto je skutočne to najlepšie riešenie. Má pre ňu život vôbec zmysel? Stratila milovanú osobu, stratila dôveru rodičov, úctu sama k sebe. Má zmysel ísť ďalej? Určite ju vyhodia zo školy a ostane úplne na dne. Ešte nikdy sa necítila taká bezmocná, nerozhodná. Doteraz však nikdy o sebe nerozhodovala sama. Okrem štúdia. To si vydupala, aj keď až také ťažké to nebolo. Mame sa tá výnimočnosť páčila. Doteraz za ňu vo všetkom rozhodovala jej mama. Ona len slepo poslúchala. Teraz konečne všetkým ukáže, že nie je šedá vystrašená myš.

Ortieľ

Zavalil ju príval jeho slov. Bolo to neskutočné. Topila sa v jeho sarkazme a dešpekte a nik nebol nablízku, aby jej hodil záchranné koleso. Napriek tomu, že vedela plávať,topila sa v týchto vodách nesúcich so sebou všetku špinu, ktorej súčasťou bola po dlhé mesiace aj ona samotná. Nedokázala sa nadýchnuť a odplávať čo najrýchlejšie preč. Preč z kalných vôd beznádeje a smútku. A tak len nemo počúvala klesajúc až na samé dno.
Vytmavil jej to ako sa patrí. Od začiatku bola pre neho len ďalšia z jeho hračiek. Bábiky, ktoré mu slúžili na ukájanie jeho vlastných pudov. Hlúpučké bábiky bez chrbtovej kosti, ktoré sa mu nedokázali vzoprieť a bojovať o svoje práva. On je ten dobrý. Nikdy žiadnu z nich nenútil, aby s ním spávala, podvoľovala sa jeho chúťkam. Všetky s ním zostávali dobrovoľne, vediac, že vzťah nie je skutočným vzťahom, že je to len - čo vlastne? Čo to bolo? Skutočne až teraz začala premýšľať, čo to vlastne bolo? Iné dvojice sa chodia spolu prechádzať, idú spolu do kina, do kaviarne, tancovať. Oni nechodili nikam, okrem postele. Hnusák nikdy nemal potrebu ukazovať sa so svojimi úlovkami. Iné dvojice sa rozprávajú o svojej budúcnosti, tešia sa na ďalšie spoločné dni, na spoločné zážitky, na spoločný smútok i radosť. Nespomína si, že by sa čo len jediný raz boli na niečo alebo z niečoho spolu tešili. Bol niekedy zamilovaný? To sa už nedozvie. Uvedomila si, že zamilovaná bola len ona. Hlúpo a naivne. Nikdy jej nedával žiadne falošné nádeje. Zo začiatku býval taký milý, vynaliezavý, rád sa s ňou láskal. Keď dosiahol, po čom túžil, stala sa aj ona jednou zo zástupu pred jeho posteľou. Pochopila, že ona bola tou hlúpou, ktorá sa snažila udržiavať niečo, čo sa nedalo nazvať ani len vzťahom. Prečo to robila? Prečo v sebe nenašla dosť sily, aby v tom zástupe urobila medzeru a hľadala niekoho, s kým by prežívala nádherný vzťah so všetkým, čo k nemu patrí?! Bola to skutočne len jej naivita? Bol to jej prvý partner a prvý sexuálny zážitok a život. Ale to ju neoprávňovalo konať tak naivne. Zrazu pocítila svoju úbohosť a najradšej by ostala na bahnitom dne.
Spýtal sa jej, prečo vlastne prišla? Od začiatku vedela, že ďalšie dieťa nechce a on s tým ani nič robiť nebude. Potrat? Na to môže zabudnúť. On jej ho neurobí a ani nikoho nepozná a keby aj poznal, tak by na takej veci nikdy neparticipoval. Nepotrebuje si narobiť problémy. Jednoducho je koniec. Nemieni sa viazať, musí doštudovať a chce mať pokoj. Ak sa jej to nepáči, je to jej problém.

Našla v sebe dostatok sily, aby sa z bahnitého dna predsa len odrazila a vyplávala. Potrebovala sa čo najrýchlejšie dostať do bezpečia. Musela nájsť nejaký svoj ostrovček, na ktorom bude sama a dobre si premyslí, čo ďalej. Otočila sa a potichu zavrela dvere na izbe. Uzavrela tým jednu kapitolu svojho života, ktorá prispela k tomu, že sa na dlhé roky utiahla do ulity svojich pocitov, myšlienok, do svojej vlastnej ulity, do ktorej nikoho nepripustila. Z naivného veselého dievčaťa sa stala zádumčivá, mĺkva mladá žena. Keď pustila z ruky kľučku, netušila ešte o tejto zmene. Netušila, že zaucho, ktoré po prvý krát nedostala od mamy, ale od života, ju donúti o veciach hlbšie premýšľať. Doteraz si užívala bezstarostného života, smiala sa, nič nebrala vážne, snažila sa doháňať na plné obrátky to, čo jej kamarátky mali už dávno za sebou, len ona so svojou prísnou výchovou vždy zaostávala. Neskôr túto facku veľmi ocenila, ale teraz ju čpela na tvári a cestou do svojej izby si myslela, že ju všetci vidia. Tvár jej horela ako fakľa, ale telo sa chvelo od zimy.

Hnusák

Na jej klopanie nereagoval. Skúsila ešte raz. Po chvíli sa odvážila nazrieť do izby. Ležal na posteli aj so svojou melancholickou depresiou. Naivná tento stav pomenovala už dávnejšie. Z odborných kníh, ktoré u neho čítala, vedela, že typická depresia má iné príznaky. Toto bola len jeho melanchólia, smútok, únava zo života. Pravá príčina týchto stavov ostávala ukrytá v jeho záhadnom vnútornom svete, do ktorého nedovolil ešte nikomu nazrieť. Uvedomila si, že nikdy neodkryl svoje vnútro. Nerozprával, čo mu robí radosť, čo ho zarmucuje, čo cíti. Vždy to boli rozhovory, ktoré sa točili okolo mnohých vecí, ale nikdy nie o jeho skutočných pocitoch. V poslednej dobe sa jeho melancholické depresie stupňovali. Keď bol v tomto stave, nikdy nevedela, aké budú jeho reakcie. Váhala, či má zostať, alebo sa radšej potichu vykradnúť von.
"Čo chceš?", ozval sa jeho hlas z postele.
Trošku ju to vyľakalo. Neisto zo seba dostala:"Chcela by som sa s tebou o niečom porozprávať."
"Tak spusť", povedal nezaujato.
"Skutočne môžem?", overovala si znovu jeho náladu.
"Keď si už tu, asi to bude niečo vážne" odpovedal Hnusák.
Naivná sa nadýchla a začala rozprávať. Hlas mala plačlivý, miestami od vzrušenia a obáv koktala. Porozprávala mu, že je jej veľmi ľúto, ako skončil ich vzťah, ale skutočne sa neodokázala zmieriť s jeho podrazom a teraz už aj vie prečo.
"Včera som bola na klinike", oznámila mu.
"A? Čo tým chceš povedať?", opýtal sa otrávene.
Nadýchla sa a potichu so slzami v očiach povedala: "Som tehotná."
Zrazu sa posadil. "Čo?! Čo to trepeš? Dával som si predsa pozor, keď si už nič nebrala!"
"Asi viem, kedy sa to stalo. Vtedy si sa ma neopýtal, kedy som mala menzes" hovorila nesmelo Naivná.
V tvári sa mu zrazu objavil ironický úškrnok, jeho oči sa jej začali vysmievať. Nikdy nemala rada tento výraz jeho tváre. Nevedela ho dobre opísať. Bolo to niečo tak ponižujúce, ale zároveň ju to na ňom priťahovalo, pretože si myslela, že v týchto chvíľach sa na pár sekúnd otvára pre okolitý svet. Bol toto jeho skutočný obraz? Irónia a dešpekt? A už len počúvala to, čo nikdy počuť nechcela, ale čoho sa najviac obávala. Nemalo význam ho prerušovať, beztak nebola schopná dostať zo seba slova. V princípe takúto reakciu aj očakávala, ale v najťažších chvíľach včerajšieho dňa sama seba presviedčala o tom, že možno predsa nie je až taký bezcitný. Nemala veľké skúsenosti s mužmi a v ich duši sa vôbec nevyznala. Až neskôr sa presvedčila, že nie všetci chlapi sú svine. Zo začiatku mala problém utvoriť si trvalejší vzťah a vadievalo jej, ak jej partner splnil, čo jej na očiach videl. Nebola na to zvyknutá. Potrebovala žiť v neistote. Dobrí a milí partneri sa jej rýchlo prejedli. Pripadalo jej to, ako by mala vzťah s handrou. Až oveľa oveľa neskôr pochopila čo je láska....

Bezútešné dni - II

Nevedela sa Zubane dočkať. Kde len tak dlho trčí?! Teraz, keď ju tak veľmi potrebuje. Zrazu jej napadla spásonosná myšlienka. Ako to, že na to neprišla skôr. Zubanin medik. To bude jej záchrana. Odľahlo jej, mala pocit, že celá vec je vyriešená. Spustila na ňu hneď, ako otvorila dvere na izbe.
"Kde sa tak dlho flákaš, nevieš, že potrebujem tvoju pomoc?!" vyrútila sa na ňu.
"Si dobrá, človek ti kryje v škole chrbát a tebe to očividne vadí", odsekla jej Zubaňa.
"Počuj, okamžite musíš zavolať medikovi a vysvetliť mu, že som vo štvrtom mesiaci, nech mi príde urobiť potrat", vysypala rýchlo zo seba.
"Ti šibe, či čo?", krútila Zubaňa nechápavo hlavou.
"Čo sa čuduješ? Vari nevieš, čo ma doma čaká? Je ti to úplne jedno?", kričala na ňu Naivná.
"Ty skutočne chceš potrat? V tomto mesiaci? Na to pekne zabudni, hej. Nevieš ako skončila Maďarka? Takmer umrela a deti už nikdy mať nebude!", snažila sa ju Zubaňa priviesť k rozumu.
"Áno, viem , ale jej to robil akýsi blbec, ktorý jej tam zavliekol infekciu! Medik predsa bude dávať pozor!?", oponovala Naivná.
"Jasné, že bude dávať pozor! Hlavne na tie tvoje sprosté nápady! Ty si fakt načisto stratila rozum!", nervózne vyštekla Zubaňa. Nedostane svojho medika za mreže len kvôli tomu, že Naivná si nedávala pozor a dokonca uverila, že nikdy neotehotnie. Nakoniec, prečo ju z toho nevylíže ten jej Hnusák?!
"Vieš čo? Choď k Hnusákovi a v kľude sa porozprávajte. Je to vaša vec , nikto to za vás nevyrieši", navrhla jej Zubaňa.
"Ale čo ak tam bude Kurva jedna hnusná?", opýtala sa Naivná. "Čo budem robiť? Nedostanem zo seba slova".
"Neboj, pôjdem za ňou a udržím ju na izbe za každú cenu", ukľudnila ju Zubaňa.

Naivná tentokrát nešla výťahom. Potrebovala si cestou premyslieť, čo mu vlastne povie. Stále ešte váhala, či má zmysel za ním ísť. Chce vôbec ten potrat? Ako len mohla prísť na taký idiotský nápad a chcieť od Zubaninho medika niečo také. Ona, ktorá potraty nenávidí. Ako jej mohlo napadnúť začať o takomto riešení čo len vôbec premýšľať?! Vždy snívala, že bude mať veľa detí, bude im dobrou matkou, nie ako tá jej, budú sa veľa hrať a smiať, bude im čítať rozprávky, alebo nejaké aj vymyslí. Tak prečo ide za ním? A zase sa jej podlamovali nohy v kolenách, nikoho na chodbách nevnímala, nikoho nepozdravila , ani nikomu neodzdravila. Myslela len na jedno. Ako začne? Ako mu povie, že je tehotná? Vpustí ju vôbec do svojej izby? Bude ochotný vypočuť si ju? Je skutočne bezcitný, alebo sa už začne chovať ako zodpovedný chlap? A čo ak vôbec nie je doma? To má znovu podstúpiť ten strach z neistoty?

Zrazu stála pred dverami jeho izby. Cez plagát, ktorý zakrýval sklenenú výplň dverí, presvitalo červené svetlo. Svietilo vždy, keď bol melancholicky naladený, keď mu bolo clivo za domovom. Začala váhať, či toto bude tá správna chvíľa na rozhovor. Nadýchla sa a zaklopala.

Bezútešné dni - I

Na druhý deň sa ráno našla vo svojej posteli, najprv dobre nechápala, čo sa deje, prečo spí oblečená vo svojich včerajších veciach , prečo ju tak veľmi bolí hlava. Nebola schopná vstať z postele a ísť do školy, napriek tomu, že Zubaňa sa o to úporne snažila. Presviedčala ju, že v tejto situácii to bude pre Naivnú najlepšie riešenie, chodiť riadne do školy, aby nemyslela na hlúposti.
"V akej situácii, preboha?", opýtala sa jej.
"Ty si fakt nič nepamätáš?", čudovala sa Zubaňa. "Našli ťa pri rieke, ležala si tam urevaná a apatická, mala si šťastie, že to boli decká z intráku. Keď ťa dovliekli na izbu, len si plakala, triasla si sa na celom tele a nechcela si sa vyzliekať. Vytiahla som z teba len toľko, že ťa doma zabijú."
Pomaly jej začalo svitať. Je tehotná. Ale prečo bola pri rieke? Ako sa dostala tak ďaleko?Ako to, že sa nič nevie rozpamätať?
Zubaňa svoj boj vzdala a letela na seminár. Naivná si dovolila luxus a zostala celý deň v posteli a bola rada, že môže byť sama so svojimi myšlienkami. Lomcovali ňou divné pocity, ktoré začínali niekde pri radosti, že bude matkou a končili pri neskutočnom strachu. Vtedy sa znovu začala triasť ako osika, potila sa , drkotala zubami, zimnica striedala horúčku. Zvažovala čo bude robiť. Spomenula si konečne nejasne na lekárove slová. Na potrat je už neskoro. Je vo štvrtom mesiaci. O potrate doteraz nikdy nerozmýšľala. Prečo aj? Bola celkom spokojná, že ona otehotnieť nemôže! A teraz toto! Keď to tak zvažovala, došla k záveru, že by aj tak nikdy na potrat nešla. Niečo v nej jej to nedovoľovalo. Napriek tomu, že nebola veriaca, priečili sa jej takéto veci. Ako si môže niekto dať zo seba vziať to, čo mu navždy patrí, čo je len jeho?! Niečo, čo znamená nový život? Prečo sa nikto neopýta toho maličkého v brušku, či chce skončiť v kanáli?
"Nebolo by lepšie, keby skončil v kanáli?", preháňalo sa jej hlavou.
Nevedela pochopiť, čo sa s ňou robí. Strach ju pripravoval o posledné zvyšky rozumu. Predstavila si, že ju vyhodia z domu. Kam pôjde? Skúsi ísť za Hnusákom a možno nájdu riešenie. Ale má to vôbec význam chodiť za ním?! Dobre vie, že mu po svete behajú už dve deti o ktoré nejaví ani minimálny záujem. Tak čo mu povie? Čo od neho vlastne čaká? Že si ju vezme? Takúto nádej jej nikdy nedával, v tom bol férový. Ale to bola od neho asi jediná férová vec . A ona sa mu predsa nebude podkladať. Dosť dlho mu robila handru. Čo bude robiť? Preboha, čo ona len bude robiť?! Kľud, vravela si v duchu. Takto neprídem nikdy na normálne riešenie. Existuje v tejto situácii vôbec nejaké normálne riešenie? Je to veľký pat a ona nie je žiadne veľmajster, aby ho dokázala vyriešiť. Čo tak predsa len zísť dole, do jeho izby, schúliť sa v jeho náručí a nechať sa znovu láskať? Skutočne jej z toho strachu začalo preskakovať. Medzi nimi je predsa koniec! Už tak dávno ju nevzal do náručia, už večnosť sa nemilovali pri nočnej hudbe.... Možno jej bude vedieť zariadiť potrat, rozmýšľala. Študuje medicínu, určite niekoho pozná, kto jej to urobí aj vo štvrtom mesiaci. Počula od starších konškoláčok, že to tu vraj niekto robí. Možno ho pozná. Alebo čo ak sa rozhodne, že ostanú spolu? Nemusia sa brať. Len keby bol s ňou, keby nebola v tejto bezvýchodiskovej neistote sama. Uvedomila si, že to, čo najviac potrebuje, je blízkosť milovanej osoby, pomocná ruka a triezve názory.
Ešte počká na Zubaňu, keď sa vráti. Možno nájdu spolu nejaké riešenie.

Zlá správa

Naivná tušila, že je tehotná. Staršia spolužiačka, s ktorou sa medzičasom skamarátila, jej tvrdila, že nemusí byť bezpodmienečne v tom.
"Vieš, počula som, že bývajú aj nejaké biele krámy a to znamená, že o tom nevieš, ale svoje dni máš!"
Naivnej sa to nezdalo, ale to presviedčanie jej robilo dobre. Na pár minút zahnalo strach z toho, čo ju čaká. Vedela, aké predsudky panujú v jej krajine. Nabrala odvahu a išla ku gynekológovi, aby ju uistil o opaku. Našťastie to nemala ďaleko, univerzitná klinika bola blízko internátu. Cestou nevnímala nič, bola zahĺbená do svojich myšlienok a strachu. Utápala sa v ňom celé leto, kým bola doma. Hrala divadlo a do koša hádzala zabalené nepoužité vložky, len aby si nikto nič nevšimol. Keď jej prišlo v dlhom rade na kúpalisku zle, zvalila to na svoj nízky tlak. Uverili jej, vždy s tým mala problémy.
To čakanie na chodbe ju znervózňovalo. Už chcela vedieť, na čom je. Triasla sa ako osika, bola jej hrozná zima, aj keď vonku bola krásna začínajúca teplučká jeseň. Mala by sa z nej tešiť, užívať si začiatok ďalšieho ročníka, stretnutie s novými priateľmi. Veľmi sa na všetkých tešila, samozrejme okrem kurvy jednej hnusnej. Na tú nemohla ani pomyslieť, aby sa nezačala potiť a neroztriasla sa na celom tele. Našťastie sa z ich izby odsťahovala, nedokázala si predstaviť, ako by naďalej mohli spolu existovať. Mala problém s ňou vydržať na seminároch a prednáškach.
Prečo ju ešte nevolajú? Už to nevydrží. Jedna z najhorších vecí na svete je neistota. O pravdivosti tejto vety sa počas svojho života presvedčila nespočetne krát. Žmolila v rukách vreckovku, v posledných dňoch ju mala podvedome stále pripravenú. Často sa jej stalo, že z ničoho nič začala plakať. Konečne ju volajú do kabínky! Ruky sa jej tak trasú, že má problém s vyzliekaním. Doktor už dokonca otvoril dvere, či sa niečo nestalo. Vôbec si neuvedomila, že jej to trvalo tak dlho. Našťastie v ordinácii neboli žiadni praktikanti. Tých tak teraz potrebuje . Hneď by to každý vedel, ak by predsa len bola tehotná.
Lekár jej pomáha vyštverať sa na kozu, je celá červena, spotená, kokce, strach z nej robí niekoho iného. V duchu si nadáva, tep má určite vyšší ako mrakodrap. Vyšetrenie trvá neskutočne dlho, nič si z neho nepamätá. V mysli sa jej neskôr stále vybavuje vystretá ruka lekára a jeho gratulácia k jej "požehnanému" stavu.
"Nikdy som neveril, že Vám sa podarí otehotnieť", znie z jeho úst.
"Čo prosím?", neveriacky sa pýta a takmer omdlieva.
"To nemôže byť pravda, ja určite nie som tehotná. Veď ste mi predsa nechceli predpísať ani žiadne tabletky!", revala na neho.
"Vy sa netešíte?", neveriacky sa opýtal.
Ďalej už nebola schopná hovoriť. Pamätá si, že jej dlho niečo hovoril, strčil do ruky nejaké papiere a ďalej nič. Nevie, či sa vôbec obliekla, nevie, či išla na internát, nepamätá si, kde bola. Z tohto dňa si naozaj už nič iné nazapamätala...

Tri Severanky

To boli ďalšie, ktoré odsudzovali. Ich izby susedili a veľmi dobre spolu vychádzali. Niekedy akoby na izbách ani nemali dvere, stále boli nejako premiešané. Najzaujímavejšie bolo ich pozorovať.

Zachrípnutá bola veľmi milá, také severské zubaté slniečko. Tak vyzeral jej účes. Väčšinou nečesaný, nebolo kedy. Nevyhnutná nonstop dymiaca cigareta a úžasne milý úsmev. Z ich izby ju mali najradšej. Možno aj pre tú bezprostrednosť a jej večné rozprávanie. Spávala s Očinkom, ktorý chodieval vo zvláštnom vreci s úžasne hlbokými vreckami. V nich sa vždy skrývalo veľké množstvo mini fľaštičiek s alkoholom. Ten bol u nich na izbe tiež ako doma a pomaly nerozlišoval, kde je doma. Doma bolo pre neho všade, kde si mohol sadnúť, pokecať a podeliť sa o fľaštičky. Okrem Zachrípnutej spával s Južankou, ktorá domov nemala. Všade sa cítila ako vyhnanec. Keď mu už nestačili tieto dve, navŕtal ďalšiu. Tá domov mala a páni, zastupujúci jej rodnú hruď, jej to dali riadne pocítiť. Na jej šťastie patrila medzi najlepších študentov v celej krajine a tak nenašli dôvod pre jej návrat domov. A tak sa tieto tri delili o jedného chlapa, jeho fľaštičky a lásku. Zjavne im to nevadilo. Len Zachrípnutá niekedy viac kričala, keď sa vadili, ale uzmierenie počuli aj vo vedľajšej izbe. Po určitej dobe mu neodolala ani Naivná a tiež skončila v jeho posteli, aj keď len na jednu noc.

Druhá severanka bola Mĺkva a jemná blondína s dlhými vlasmi, veľký introvert. Taktiež spávala s Očinkom, mĺkvym, nevýrazným a niekedy bývalo na vedľajšej izbe veľmi rušno, keď do svojich milostných hier zapojili niekoho tretieho. Striedalo sa to. Raz to bola nejaká radodajná baba, inokedy niekto ďalší z Afriky. Naivná premýšľala, či je Mĺkva taká introvertka aj v posteli. Nikdy sa to nedozvedela, ani nemala možnosť sa o tom presvedčiť.

Tretia Severanka, vyzerajúca ako blonďatá Mongolka, to striedala ako sa dalo. Už kvôli svojej vizáži nemala veľké šťastie na chlapov, tak brala čo prišlo pod ruku. Lepšie povedané medzi nohy.

Tri severanky prestali s kurvou jednou hnusnou komunikovať. Jednoducho sa tak rozhodli, pretože takéto veci sa predsa nerobia. Ony si taktiež nedovolili brať do postele priateľov svojich spolubývajúcich.....

Kurva jedna hnusná vlastne nemala kamarátky ani predtým. Baby vycítili, že ide aj cez mŕtvoly a chalani ju brali takú, aká bola. Po tomto incidente ostala takmer celkom izolovaná. A Naivná trpela a už vedela, prečo ju to v tomto prípade tak veľmi bolelo. Potrebovala si to len potvrdiť.

Odsúdeniahodná?

Správa o podraze kurvy jednej hnusnej sa po internáte rozniesla kozmickou rýchlosťou. Všetci ju začali odsudzovať. Neskôr sa Naivná na tom zabávala, kto všetko odsúdil tento podraz. Nik z nich nebol bez viny, nik nebol svätý. Ale právo na posudzovanie iných si vyhradili všetci.

Ako prvá začala ich spoločná spolubývajúca. Volali ju Zubaňa. Veľmi dobre navzájom vychádzali. Niekedy bola Zubaňa dosť nervózna. Hlavne keď mala pocit, že nie je najkrajšia, najobletovanejšia , najmúdrejšia a najchudšia. Ako jediná z nich mala "vážnu známosť" už z domu a bola to ešte k tomu všetkému aj "dobrá partia". Otec vo vysokej funkcii, synáčik študent medicíny a ona obyčajné dievča z chudobnej rodiny. Držala sa ho všetkými desiatimi. Pravidelne za ňou chodieval na víkendy, nemal to ďaleko ani napriek hranici, ktorá oddeľovala ich krajiny. Bol celkom fajn, vždy sa všetci spolu dobre zabavili. Naučil ich robiť fasa palacinky. Kurva jedna hnusná pásla samozrejme aj po ňom. Mala smolu, nebola jeho typ, ani na jednu noc. (?) Neznášal kurvy. To zubaňu nadobro ukľudnilo a nebála sa ich nechať spolu. Časom medzi nimi kvôli odlúčeniu začalo dochádzať k ochladeniu vzťahov. Medik bol zaneprázdnený a Zubaňu štvalo, že všetky ostatné praktizujú šport v posteli a ona nie. Nabalila chalana z nižšieho ročníka. Bol to taký tichý, spokojný typ. Veľa toho nikdy nenahovoril už aj preto, že mal jazykovú bariéru. Čoskoro sa ukázalo, že mal aj inú bariéru. Do postele sa dal dostať pomerne rýchlo ale nikdy k ničomu nedošlo. Zubaňa nechápala a Naivná tiež. Veď ktorý chalan by odolal? A prečo potom vôbec za ňou lezie?! Je impotent, či čo? Skončila to s ním. Asi o rok sa dozvedeli, že bol teplý. Bolo im to všetkým veľmi ľúto a nechápali, prečo si so Zubaňou vôbec začínal. A on sa chudák len potreboval uistiť, že to so ženou nejde. Ach aké boli naivné. O problémoch takýchto menšín ani netušili, v tých časoch to bolo veľké tabu.Po čase znovu začal medik chodievať pravidelnejšie a naštrbený vzťah sa obnovil. Nie na dlho. Zubaňa znovu zbalila chalana, tentokrát blondiak, tiež tichý nevýrazný, ale v posteli zrejme výrazný bol. A tak počas týždňa fungoval blondiak nevýrazný a cez víkendy blondiak modrooký, medik. Ťahali to spolu dosť dlho, aby sa potom úplne z ničoho nič rozišli.

Po rokoch sa Naivná usmievala nad tým, ako si Zubaňa vyhradila právo na odsúdenie kurvy jednej hnusnej.... V čom boli odlišné? Snáď len v počte zbalených chlapov a v tom, že Zubaňa doštudovala.

Kurva jedna hnusná

Bola vyzývavá a páčilo sa jej, keď chlapi za ňou na ulici pozerali. Aj v zime chodievala v rozopnutom kabáte, aby všetci videli jej maximálne minimálne šaty s obrovským výstrihom, v ktorom síce dokopy ničoho nebolo, ale jej sexappeal to dokonale vynahradil. Ústa natreté na krvavočerveno, nechty , ktoré viac pripomínali pazúry levice.... Celá bola taká mačkovitá, sex vychádzal z každého jej póru a ona bola jeho vernou služobníčkou. Na izbe im vždy hodiny rozprávala, ako sa s kým milovala, nikdy nemala dosť, najradšej by bola celé dni strávila v posteli s dobrým samcom. Mala práve jedného rozrobeného, mal však jednu chybu. Nebol veľmi súci na ukazovanie sa a predvádzanie. A tak ostávala len tá posteľ. Najviac ju škrelo, žeHnusák spával s jej spolubývajúcou. Išla na ňom oči nechať vždy keď prišiel k nim na izbu. Úplne surovo a otvorene ho zvádzala a bola by najradšej, keby ju tam pred všetkými pomiloval. Nebrala ohľad na svoju spolubývajúcu. Štvalo ju, že taká sivá myš si nabalila krásneho chalana a ona sexica na pohľadanie je odkázaná len na slintanie. Liezli si už všetky na nervy. Kurva jedna hnusná absolútne neupratovala a keď jej dali špinavé taniere do postele, preložila ich na stôl. Bola taká zničená z ustavičných jebačiek, že prestala chodiť do školy. A keď sa náhodou raz za čas objavila, zvádzala aj tých nemožných starých vyučujúcich. Niektorí z nej boli úplne hotoví a všetci zo skupiny sa bavili na tom, kedy ktorý z nich stečie. V čase najnudnejších minút si ich predstavovali bez spodného prádla a posielali si na papierikoch veľkosti svojich predstáv. Kurva jedna hnusná zatiaľ dúfala, že zbalí aj niekoho z veľvyslanectva a domov nepríde správa, že bude zo štúdia vyhodená. Mala smolu, nenaletel nikto.

Medzitým ako na koni doletela jej stará, ktorá bola vlastne tiež kurva jedna ale pekná. Keby bola dcéra podedila len polovicu jej krásy, asi by jej nik neodolal. Kurve jednej peknej sa totiž donieslo, že jej jediná milovaná dcéruška bude pravdepodobne vyhodená zo štúdia a tak prišla svojim rozkrokom a šarmom naprávať to, čo sa dcéruške podarilo posrať. Musela byť fakt dobrá, pretože dcérušku nakoniec nechali do konca druhého ročníka doštudovať až potom ju poslali domov.

Bolo to pre Naivnú ako zadosťučinenie za to svinstvo, čo jej urobila. Všetci ju pred ňou vystríhali a Naivná sa domnievala, že kamarátky si také veci nerobia. Tvrdé ponaučenie, ale dobré pre život.
Raz v noci, keď sa práve vrátila od neho, zdvihla sa kurva jedna hnusná zo svojej postele a potichu sa vytratila z izby. Bola si istá, že Naivná už spí. A tak išla potichu za ňou. Nohy sa jej podlamovali, takmer nevládala kráčať. V ústach sucho, chvela sa na celom tele . Došla až k Hnusákovej izbe a trochu počkala. Boli si takí istí, že sa im nemôže nič stať, že sa ani neunúvali zamknúť izbu. Našla v ich najlepšom. Od hrôzy nedokázala normálne hovoriť. Len niečo vykoktala a utekala(?) k výťahu. V izbe sa hodila na posteľ a myslela si, že bude plakať. Nedokázala to. A dlhé roky potom nedokázala plakať. Ani v oveľa horších situáciách ako bola táto. Len teraz si naivne myslela, že sa jej nemohlo nič horšie prihodiť. Ale prečo jej vadilo, že ju podviedol s kamarátkou? Bola predsa zvyknutá, že nespáva len s ňou. Tak prečo ju to tak veľmi bolí?! Je to kvôli tomu, že mala možnosť presvedčiť sa na vlastné oči? Že jej už nemohli ťahať medové motúzy popod nos a drzo sa jej vysmievať do očí? Ktovie ako dlho to už spolu ťahajú. Doteraz nemala tušenia, že svet môže byť taký zlý. Oni dvaja to spolu ťahali a kurva jedna hnusná sa jej každý deň pozerala do očí a hrala na kamarátku a on sviniar tiež. Ale v čom bolo toto iné? Dobre vedela o jeho nevere, tak prečo jej vadila práve táto ?! Nedokázala si to teraz rozumne vysvetliť.

Neskôr si uvedomila, čo bolo príčinou jej rozhorčenia, veľkej bolesti a ešte väčšieho sklamania.

Krušné dni

Bol dokonca taký drzý, že ju poslal na univerzitnú kliniku, aby sa išla zo svojej frigidity liečiť.
"Ja predsa nie som frigidná!" ziapala na neho.
"Tak si daj predpísať antikoncepciu, možno sa trochu zbavíš tej kŕčovitosti!" vysmieval sa jej do očí. Myslel si, že všetka tá stuhnutosť pramení z jej strachu pred tehotenstvom. Určite mal do istej miery pravdu, toho sa bála najviac, ešte viac ako rodičov, ktorí by nejako mohli prísť, na to, že má takýto zakázaný vzťah.
So strachom sa vybrala na kliniku. Vedela, že sa tam na nej v ambulancii bude učiť skupina budúcich lekárov, všetko spolubývajúcich z internátu. Dievčatá z ročníka o tom stále rozprávali. Toho sa bála najviac. Bolo jej to veľmi nepríjemné. Vstúpila do ordinácie veľmi sympatického lekára a keď už bola vyvalená na koze, napochodovalo desať očinkov, všetci jej noční učitelia tanca. Bola červená ako cvikľa, ktorú dostávali k obedu v menze. Od hanby nevedela poriadne rozprávať. Všetko v nej bolo do takej miery v poriadku, že jej antikoncepciu nepredpísali. Vraj asi nikdy neotehotnie a mala by sa liečiť. Nechcel tomu veriť a od zlosti rozbíjal v izbe poháre o stenu. Tá druhá antikoncepciu neberie preto, aby s ním otehotnela a mohla sa s ním vysťahovať zo svojej rodnej krajiny !
"Kto si má dočerta pamätať vaše plodné dni?!" besnel ako zmyslov zbavený.
Už vtedy mu po svete behali dve deti, každé od inej matky. Ani to jej nevadilo. Všetko mu prepáčila, len aby s ňou ostal. Časom sa začal posteľným povinnostiam vyhýbať. Bál sa ďalšieho tehotenstva, chcel len nezáväzný a častý sex bez následkov. A tak sa striedali dni plné lásky a nenávisti, vždy podľa toho ako pochodil u tej druhej. Často rozmýšľala, či je aj k nej taký zlý. Jedného dňa sa obidve stretli v jeho izbe. Ležal na posteli opitý a nič nevnímal. Zabudol, že mal dohodnuté "rande" s tou druhou, ktorá ho čakala pri sviečkach s báječnou večerou a niekde sa opil. Ani jedna z nich nevedela, či bol u nejakej novej, ďalšej....
Dali sa do reči. Nevykrikovali si nič, len sa rozprávali o ňom a navzájom pýtali jedna druhej, či sa ho vzdá. Nechcela to ani jedna z nich a ani jedna nevedela povedať dôvod. Držali sa torza svojej lásky ako kliešte. Vedeli o sebe dávno a vadilo im to len do tej miery, že sa nedokázali vyrovnať s jeho neprítomnosťou, keď bol u tej druhej. Žili všetci v nejakej forme triumvirátu. Jemu to vyhovovalo, z domu bol zvyknutý. Jeho otec mal štyri ženy. Vo chvíľach pohody o tom niekedy trochu rozprával. Žili v jednom dome a všetky ženy sa navzájom priatelili a pomáhali si s výchovou detí. To mnohoženstvo do seba nasávali už s materinským mliekom. Jemu to vyhovovalo a kto sa nechcel prispôsobiť, mal jednoducho smolu. Buď s ním v posteli budeš alebo nie. Na internáte čaká dosť dievčat, ktoré sa v noci rady zohrievajú v cudzích posteliach.

Niekedy, keď sama ležala vo svojej posteli, rozmýšľala, prečo s ním zostala. Odpoveď nikdy nenašla, vymýšľala si len ospravedlnenia. Bola pravda, že sa od neho veľa naučila. Prišla do ďalekého sveta ako také teliatko. Následkom prísnej výchovy sa jej úspešne vyhýbali všetky normálne zážitky mladých ľudí. Vynahrádzať si ich začala až tisíce kilometrov vzdialená od prísnych rodičov. Páčil sa jej sex s ním, hlavne keď im ku milovaniu hrala protichu hudba na snívanie... Krásna hudba, ktorú vysielali pre nočných milencov každú noc od jedenástej do dvanástej. Vtedy bol krásne jemný, milý, robil ju šťastnou a ona si myslela, že ju už nič krajšie nemôže stretnúť. Tajne dúfala, že sa tie krásne chvíle budú opakovať častejšie, túžila po nich a nevedela sa dočkať ďalšej noci, keď mohla zísť dolu do jeho izby. Ešte stále ju každý jeho dotyk elektrizoval, slastne sa prehýbala pod jeho láskajúcimi rukami a vychutnávala si každú sekundu aj napriek tomu, že k jej orgazmu nikdy nedošlo. Vtedy si myslela, že je to najkrajšie milovanie, aké môže zažiť. Nevedela, že o niekoľko rokov sa bude milovať s niekým, komu bude hlavne záležať na tom, aby ju urobil šťastnou aj v posteli. Teraz bola spokojná a spokojnejšia by bola, keby patril len jej. Predstavovala si, ako sa miluje s tou druhou. Často sa ho chcela spýtať, či to robia presne tak, alebo v čom je to iné. Nikdy nenašla odvahu, bála sa, že by ho o to skôr stratila.Niekedy si spolu vyšli do mesta, najesť sa do dobrej reštaurácie. Mnohí si dokonca mysleli, že sú z jednej krajiny. Predstavoval ju ako svoju priateľku a jej od šťastia takmer nechutilo jesť. Len jediný raz ju zobral na kultúrnu akciu, ktorú usporiadal veľvyslanec jeho krajiny na počesť nejakého národného sviatku. Našťastie tam boli viaceré dievčatá z internátu, inakšie by sa bola unudila. Potešilo ju však, že nevzal tú druhú.
Väčšinu večerov a nocí však musela tráviť v spoločnosti svojich spolužiakov. Keď nebol u tej druhej, bol v nemocnici alebo možno u nejakej ďalšej. To sa nedozvedela. A tak sa naučila chodievať do kina, na večere do mesta, hlavne keď sa im na internáte nechcelo variť a mali po štipendiu dostatok peňazí. Chodievala s ostatnými na iné internáty a žúrovali do ranných hodín, niekedy dokonca išli rovno na prednášky. Medzitým chodila na kliniku, aby ju liečili z jej údajnej neplodnosti.

Často sa všetci opíjali do nemoty. Potrebovali zabudnúť na to, ako s nimi jednali ľudia z ich vlastného veľvyslanectva, chceli sa odreagovať od smútku za domovom. Naivnej sa darilo zabúdať na to, že je práve pri tej druhej ale nedarilo sa jej nevidieť, že jej spolubývajúca ho celkom otvorene zvádza.

Vytrhnuté

Podlamovali sa jej nohy. Kolená akoby vypovedali poslušnosť. Nevedela kráčať a potrebovala odísť. Odísť preč a veľmi ďaleko. Ďaleko od problémov, ktoré si sama narobila. Bola naivná, hlúpa, neskúsená...

Takto sa jej prvý krát podlamovali nohy, keď ho uvidela.Stála ako zelektrizovaná, neschopná akéhokoľvek pohybu, jej oči mu hľadeli do tých jeho krásnych hnedých, usmievavých.. Vtedy ešte netušila, že falošných. V duchu si vravela: "Teraz alebo nikdy." Mala už za sebou pár nevinných študentských lások, ktorých vrcholom bolo držanie sa za ruky a nesmelé bozky.
Toto bolo niečo iné. Ešte nikdy v sebe nepocítila žiadostivosť. Normálne sa jej zľakla. Tak ako sa vždy zľakla mamy, keď sa znenazdania objavila v jej blízkosti. Teraz tu nebola, tak prečo sa bojí? Prečo konečne neurobí niečo len tak, sama od seba a bez hlúpeho strachu. Už je predsa dospelá! (?) Dali sa do reči. Obidvaja hovorili jazykom, ktorý pre nich nebol materinským. On ho ovládal bravúrne, jej nezostávalo nič iné, ako sa nútene zlepšovať. Rozprávali sa o svojich krajinách, pre oboch v nich bolo veľa nového a nezvyklého. Nestačil im jeden večer, dohodli sa na ďalších... Postupne mu debaty nestačili. On potreboval niečo viac, cítila to, keď ju hladkal, robilo jej to dobre, ale strach... ten nemožný strach! Presviedčal ju, nemusí sa vraj ničoho báť. Študuje predsa medicínu, vie čo a ako. Vzrušovala ho, nevedela prečo. Mohol mať každú, na ktorú sa pozrel. Ale každá nebola panna, tak ako ona. To ho na nej vzrušovalo najviac. V jeho intenzívnom sexuálnom živote zatiaľ nemal ani jednu. Neskôr jej to prezradil. Teraz len vedela, že ju žiadostivo chce. Chcela ho aj ona, po stretnutiach mala vždy vlhké nohavičky a nevedela ešte prečo. Hanbila sa opýtať spolubývajúcich, aby ju nevysmiali. Niekedy ju miatlo, že nebýval vo svojej izbe. Kde len môže tráviť večery? Tvrdil, že máva služby na klinike. Uverila mu hneď.
Časom sa z neho vykľulo, že chodieva k inej. Má vlastný byt, všetko pohodlie, urobí, čo mu na očiach vidí....
Očervenela, začala koktať, nevedela, čo povedať, nechcela ho stratiť, veď sa všetko práve len začína a ona ho predsa tiež miluje, tak ako ešte nikdy nikoho nemilovala. Odišla z jeho izby, dopotácala sa ku výťahu a plakala vo svojej izbe. V hlave mala búrku a nenachádzala útočisko. Prečo jej to povedal? Prečo ju nenechal v naivite, že len on a ona... Naivná.
Nekôr prišiel za ňou a ona hlúpa sa domnievala, že mu na nej záleží. Záležalo mu len na jej panenstve! Zmierila sa s tým, že víkendy patrili tej druhej, snažila sa o nej dozvedieť viac, vždy jej bolo do plaču, keď o nej rozprával. Čo okrem bytu a vyvárania gurmánskych večerí mala viac? V čom bola lepšia? Nikdy jej to nevysvetlil, vedela len, že to neskončí ani s jednou z nich. Medzitým sa mu darilo dobývať ju viac a viac. Každý deň si hovorila, že mu to už dovolí, každý deň On Hnusák dúfal, že sa mu to podarí....
Medzitým sa Naivnej začal dvoriť niekto iný. Mal ešte krajšie oči, nádherné dlhé vytočené mihalnice, súkromné lietadlo a obrovskú žiadostivosť. Rozprávala sa s ním a zabúdala vtedy na Hnusákovú neprítomnosť, zabúdala na to, že Hnusák je teraz práve u tej druhej.... Ale nikdy nezabudla na to, že miluje Hnusáka a nie tohoto malého bohatého otravného... Liezol jej na nervy a po určitej dobe mu to dala pocítiť. Nikdy ju nedostane! Nemá záujem, nech si hľadá inú. Áno, môže ku nej chodiť, ale len ako priateľ. Naivná predsa miluje len a len Hnusáka.

Deň D

Samozrejme, že musel prísť. Ako dlho vydrží odolávať dospelý človek volaniu prírody? Veľmi sa toho bála, ale mala šťastie. Partner bol skúsený a keď bolo po všetkom, odviedol ju do kúpeľne, aby sa riadne poumývala. Zo samotného aktu si nepamätala takmer nič. Strach prehlušil všetko. Vedela len, že to trochu bolelo. Dlho sa s ňou rozprával, vysvetľoval .... A Naivná sa už tešila na ďalšie stretnutie a so strachom a zvedavosťou očakávala ďalší styk. Bude to už konečne ono, alebo ju to bude znovu len bolieť?
Zrazu bola sexom posadnutá, aj keď nikdy nedokázala dosiahnuť orgazmus. Hnusák sa snažil, Naivná sa naučila hrať. Nie vždy zvládla svoju rolu úspešne. Keď odhalil jej zlé herectvo, začal jej pchať do ruky odbornú literatúru a snažil sa jej vysvetliť, prečo to u nej nejde. Jednoducho sa príliš bojí. Ale čoho, preboha? Prečo sa nedokáže uvoľniť a vychutnávať tie najkrajšie chvíle?! Vtedy ešte netušila, že sa to nikdy nenaučí a ostane zablokovaná.

Bola na neho veľmi naviazaná, bola by urobila všetko, len aby ho nestratila. Nechcelo sa jej ráno vyskakovať z teplúčka jeho postele a utekať do školy. Pár krát nešla, ale kontrolovali ich veľmi dôsledne a pohrozili jej vyhadzovom. A zasa ten strach. Nemôže si dovoliť prísť domov po pol roku a vyletieť zo školy kvôli sexu. Ráno sedávala na seminároch unavená, nevyspatá a duchom neprítomná. Hrozila sa večerov bez jeho prítomnosti . Postupne prichádzala na to, že ich je stále viac. Kamarátky ju ťahali po diskotékach. Tých bolo na internáte nadostač. Tancovalo sa takmer každý večer a vždy v inej klubovni alebo u niekoho na izbe.

Atmosféra bývala presýtená sexom. Dal sa takmer krájať, presne tak ako dym. Sex prýštil z každého Očinka (tak volali svojich čiernych kamošov) úžasne tancujúceho v rytme soulu. Tu sa naučila tancovať. Nikdy nechodievala do tanečných a vlastne by jej boli tie hodiny nanič. Takýto druh tanca sa neučí v žiadnej tanečnej škole. Zo začiatku jej to nešlo, ale učeniachtivých bolo dosť, len si vedieť správne vybrať. Milovala takéto noci, cítila sa ako znovuzrodená, zabúdala na potupu z jeho strany, aby sa mu bezhlavo mohla vrhať do náručia, keď sa znovu raz objaví doma vo svojej izbe. Hnusák vedel, že ju nestratí, vyznal sa v ženách veľmi dobre. A hral s ňou hry, ktorých režisérom, scenáristom a hlavnou postavou bol on. Všetci Naivnú od neho odhovárali, nedala si povedať. Nevidela a nevnímala nič okolo seba. Márne sa ju pokúšali dostať do postele jej učitelia tanca, neuspeli. Hnusák to veľmi dobre vedel a preto mu ani jej tanečné noci nevadili. Bol si istý jej vernosťou, tak ako si mohli byť istí aj jej neskorší partneri.