Ako ďalej

Naivná sedela v sprche na zemi so žiletkou v ruke a dodávala si odvahy. Vždy bola strachopud a veľmi závidela svojej sestre jej odvahu. Sestra sa nikdy nebála vzoprieť ani voči generálskej matke. Nikdy ju neodprosovala, radšej zostávala dlhé hodiny kľačať, len aby sa nemusela podrobiť matkinej vôli. Nič si nerobila ani z toho, že ju matka takmer každý deň bije. Naivnej to tak vždy pripadalo a žasla nad tým, že sestra ani raz neplakala. Naivná revala už vopred, tak sa bála matkiných ručných výchovných prostriedkov. Tým hrozitánskym revom si väčšinou vydobila menšiu bitku a vždy matku aj poslušne odprosila. Sestra len spupne zazerala a tým matku len vybičovala k vyššiemu trestu. Naivnej sestra bol veľmi silný človek, navonok. Keď decká na dvore Naivnej ubližovali, sestra sa pobila aj za ňu. Naivná stávala ako soľný stĺp, po lícach jej stekali slzy veľké ako hrachy a každý ju mohol tĺcť, koľko sa mu ráčilo. Našťastie sestra nebola nikdy ďaleko a pribehla na pomoc. Matka ich vzťah veľmi zneužívala. Väčší vekový rozdiel medzi dcérami zneužívala na svoje ciele. Naučila Naivnú, že má svoju staršiu sestru špehovať a o všetkom ju informovať, inakšie bude zle! A to ustrašené naivné dievčatko robilo všetko pre to, aby zle nebolo. Vláčila sa za sestrou ako chvost, tá ju zmlátila a predsa jej nakoniec ušla, stratila sa tam, kde chcela byť a s kým chcela byť. Večer samozrejme nasledoval "zaslúžený" výprask. Túlačky neboli povolené, bolo sa treba učiť. Podľa matky bola sestra sprostá, ako otcovi predkovia. Stále jej to obíjala o hlavu a vykrikovala, že sa kvôli nej nebude hanbiť chodievať po ulici. Sestra všetko mlčky znášala, obdivovaná Naivnou. Zbierala sa v nej po celé tie roky zlosť, smútok, beznádej, sklamanie, zatrpknutosť. Naivná to samozrejme nemohla ani len tušiť. Bola príliš ľahkovážna a ovplyvnená matkou , aby sa vôbec takýmto problémom zaoberala. Jednoducho vyrastala v atmosfére, že setra je tá sprostá a škaredá. A ona Naivná je tá múdra , pekná a šikovná. A snažila sa svoju staršiu sestru využívať ako sa dalo. Až po rokoch, keď jej sestra vykričala, že sa kvôli nej, Naivnej, ktorá sa stala pre ňu kurvou, určite ani nevydá, došlo Naivnej, čo za zlo na nich matka spáchala.

Matka vo svojej viere v Naivnú a jej obdivuhodné úspechy prinútila aj sestru, aby si z nej urobila idol, ktorým sa môže kedykoľvek a pred kýmkoľvek pochváliť. Akoby to boli ich vlastné úspechy. A potom, keď sa prevalila krutá pravda, ostali obe zaskočené a neboli schopné vysporiadať sa s touto ponižujúcou realitou. Hlavne ony dve utrpeli najväčšiu porážku. Vždy sa starali len o seba, o to, čo povedia ľudia. Ani v tomto okamihu nepomysleli na Naivnú a na jej problémy. Pretože to bol v prvom rade len a len jej problém. Ona zažila to, čo si ony dve ani len predstaviť nedokázali. Ona musela znášať všetky reakcie a dôsledky svojho zlyhania, nie ony dve. Ale bola tu aj závisť. Po dlhých rokoch, keď sestry k sebe nakoniec našli akú takú cestu, sa Naivná dozvedela, ako jej sestra závidela to výsostné postavenie v rodine, úspechy, krásu, múdrosť. Vždy bola pre všetkých len sprostá a nedokázala sa s tým vysporiadať. Veľmi trpela aj pre svoju tvár, ktorú "zdobil" obrovský zlomený nos. Už od svojej prvej výplaty si začala šetriť na plastiku. Dostala sa do rúk vynikajúceho lekára a ešte lepšieho človeka. Bol zhrozený, že matka s ňou doteraz kvôli tomu nenavštívila žiadnu ambulanciu. Zlomenina nosa bola v takom stave, že chrupavky sa jej už takmer spojili a z toho pramenili všetky jej problémy s dýchaním. Matka tieto problémy riešila spôsobom:"Nepoťahuj stále tým nosom, kto to má počúvať!" Volal ju Smrkaňa.Netušila, pretože sa ani nesnažila, čo je príčinou tohoto stavu. A tak sestra prišla k plastike nosa úplne zadarmo. Jej výzor sa zlepšil natoľko, že ju veľmi dobrí známi na ulici vôbec nespoznávali. To jej dodalo trošku sebavedomia, aj keď sa ho matka pokúšala hneď v zárodkoch ubiť. Po rokoch sa vyrozprávali, jedna druhej vyžalovali, na chvíľu sa stali skutočnými sestrami. Dlhoročná vzájomná nenávisť sa však podpísala na nich oboch a tak tá cesta nikdy nebola taká, ako je to zvykom pri iných sestrách, alebo súrodencoch. Ony dve sa tešili už z toho, že sa vôbec dokážu porozprávať, aj keď vedeli, že o intímnych problémoch spolu nebudú nikdy hovoriť.

Ale bola tu ešte stále autoritatívna matka, ktorá začala šípiť, že pre ňu nastáva zlé obdobie . Nedokázala sa zmieriť s tým, že sa jej dievčatá spolu bavia, navštevujú sa aj bez jej organizačných schopností a kedy chcú a nie na povel. A začala robiť všetko pre to, aby sa ich cesty znovu rozišli, aby ona mohla znovu dirigovať ich životy, napriek tomu, že paličku jej už pár krát zničili alebo ukryli... Matka, ťažiaca celý život z intríg, ktoré zasiala medzi svoje dcéry. Matka, ktorá by mala pociťovať šťastie z detí, ktoré konečne našli spoločnú reč, ktoré si nechcú nechať zarásť chodníčky ku sebe bodliakmi a zaviať prachom. Mala ona ešte právo na meno matka? Prečo sa hovorí takmer "cudzej" osobe matka. Len preto, že niekoho splodila? Prečo sa volá skutočne cudzia osoba macocha, keď si so "svojimi" deťmi rozumie? Prečo sme my dve nemohli volať našu matku macochou?