Bezútešné dni - II

Nevedela sa Zubane dočkať. Kde len tak dlho trčí?! Teraz, keď ju tak veľmi potrebuje. Zrazu jej napadla spásonosná myšlienka. Ako to, že na to neprišla skôr. Zubanin medik. To bude jej záchrana. Odľahlo jej, mala pocit, že celá vec je vyriešená. Spustila na ňu hneď, ako otvorila dvere na izbe.
"Kde sa tak dlho flákaš, nevieš, že potrebujem tvoju pomoc?!" vyrútila sa na ňu.
"Si dobrá, človek ti kryje v škole chrbát a tebe to očividne vadí", odsekla jej Zubaňa.
"Počuj, okamžite musíš zavolať medikovi a vysvetliť mu, že som vo štvrtom mesiaci, nech mi príde urobiť potrat", vysypala rýchlo zo seba.
"Ti šibe, či čo?", krútila Zubaňa nechápavo hlavou.
"Čo sa čuduješ? Vari nevieš, čo ma doma čaká? Je ti to úplne jedno?", kričala na ňu Naivná.
"Ty skutočne chceš potrat? V tomto mesiaci? Na to pekne zabudni, hej. Nevieš ako skončila Maďarka? Takmer umrela a deti už nikdy mať nebude!", snažila sa ju Zubaňa priviesť k rozumu.
"Áno, viem , ale jej to robil akýsi blbec, ktorý jej tam zavliekol infekciu! Medik predsa bude dávať pozor!?", oponovala Naivná.
"Jasné, že bude dávať pozor! Hlavne na tie tvoje sprosté nápady! Ty si fakt načisto stratila rozum!", nervózne vyštekla Zubaňa. Nedostane svojho medika za mreže len kvôli tomu, že Naivná si nedávala pozor a dokonca uverila, že nikdy neotehotnie. Nakoniec, prečo ju z toho nevylíže ten jej Hnusák?!
"Vieš čo? Choď k Hnusákovi a v kľude sa porozprávajte. Je to vaša vec , nikto to za vás nevyrieši", navrhla jej Zubaňa.
"Ale čo ak tam bude Kurva jedna hnusná?", opýtala sa Naivná. "Čo budem robiť? Nedostanem zo seba slova".
"Neboj, pôjdem za ňou a udržím ju na izbe za každú cenu", ukľudnila ju Zubaňa.

Naivná tentokrát nešla výťahom. Potrebovala si cestou premyslieť, čo mu vlastne povie. Stále ešte váhala, či má zmysel za ním ísť. Chce vôbec ten potrat? Ako len mohla prísť na taký idiotský nápad a chcieť od Zubaninho medika niečo také. Ona, ktorá potraty nenávidí. Ako jej mohlo napadnúť začať o takomto riešení čo len vôbec premýšľať?! Vždy snívala, že bude mať veľa detí, bude im dobrou matkou, nie ako tá jej, budú sa veľa hrať a smiať, bude im čítať rozprávky, alebo nejaké aj vymyslí. Tak prečo ide za ním? A zase sa jej podlamovali nohy v kolenách, nikoho na chodbách nevnímala, nikoho nepozdravila , ani nikomu neodzdravila. Myslela len na jedno. Ako začne? Ako mu povie, že je tehotná? Vpustí ju vôbec do svojej izby? Bude ochotný vypočuť si ju? Je skutočne bezcitný, alebo sa už začne chovať ako zodpovedný chlap? A čo ak vôbec nie je doma? To má znovu podstúpiť ten strach z neistoty?

Zrazu stála pred dverami jeho izby. Cez plagát, ktorý zakrýval sklenenú výplň dverí, presvitalo červené svetlo. Svietilo vždy, keď bol melancholicky naladený, keď mu bolo clivo za domovom. Začala váhať, či toto bude tá správna chvíľa na rozhovor. Nadýchla sa a zaklopala.