Strach

Keď sa vrátila na izbu, ocenila skutočnosť, že môže byť sama. Zubaňa plnila svoju úlohu svedomite. Strážila Kurvu jednu hnusnú do poslednej minúty. Potrebovala dostať červenú farbu hanby a poníženia zo svojej tváre a vysporiadať sa so strachom, ktorý sa jej náhle zmocnil svojimi pevne zovierajúcimi drápami.

Odmalička bol strach jej najvernejším spoločníkom. Vždy sa všetkého bála. Vychovávali ju v strachu a zastrašovaním. Vtedy to bol jeden z najosvedčenejších výchovných prostriedkov. Strach a bitka. Keď nebudeš dobrá, príde bobo. Keď nebudeš poslúchať, vezme ťa kominár. Keď nepomôže ani to, dostaneš bitku, nebudeš môcť ísť do kina, nepôjdeš von.... Často sa cítila ako vo väzení, izolovaná od všetkých zábav blízkych mladým ľuďom. Tak si to vtedy myslela a bola presvedčená o tom, že jej uteká vlak niekam do nenávratna.S ľútosťou počúvala v triede historky z predchádzajúceho večera, ktorých sa mohla zúčastňovať len ako nemý poslucháč. Celej triede bola vždy na výsmech. Trčala doma, aby matke robila spoločnosť, keď otec funkcionárčil a nezmyselné schôdzovanie zakončieval ešte nezmyselnejším pitím. Ona bola jediná v dome, ktorá ho dokázala ukľudniť, keď opitý vyčíňal ako zmyslov zbavený. Pravda je, že príčinou bola vždy ziapajúca matka. Nedokázala pochopiť, že ho má nechať na pokoji. Nikdy nedokázala zaspať, kým sa otec nevrátil domov. Triasla sa v posteli od strachu, či dôjde znovu k zvade alebo dokonca aj k bitke.. Aj to sa párkrát pritrafilo. A nik sa jej nespýtal, prečo ona musí robiť deliacu stenu medzi rodičmi, oponu, ktorá oddelí nepríčetného otca a hysterickú matku.Niekedy si so sestrou potichu v posteli hovorievali, že ich mama mala pracovať v koncentráku. Volali ju medzi sebou gestapáčka. Mamy sa bála aj tisíce kilometrov vzdialená od jej výchovných prostriedkov. Akoby aj nie? V rámci svojich výchovných metód dokonca poslala otca urobiť raziu. Našťastie ju našiel v jej vlastnej posteli. Nevie si predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby nie? Bola by ju jej autoritatívna a bezcitná matka stiahla okamžite domov? Pravdepodobne nie. Pocit prestíže v malomestskom prostredí bol určite silnejší. Bola šťastná, že má múdru dcéru, ktorá dobre študuje v cudzom svete. Svoj život si zakladala na úspechu iných. To, čo nebolo životom a zlými podmienkami dopriate jej samej, vyžadovala od svojich detí. Vydarilo sa jej to len u mladšej dcéry. A vytvorila si z nej bohyňu. Bohyňu, ktorá bola do určitej miery uctievaná, ale za každý prejav neposlušnosti alebo svojvôle náležite potrestaná. Tak sa v slušných rodinách patrí. A vychovala z nej ustrašeného jedinca, vyplašeného z každej maličkosti, poslúchajúceho na prvé slovo, na prvý pohľad chladných modrých očí. Dlho bude trvať, kým sa Naivná zbaví pocitu, že sa matky nemusí báť, že je paňou svojho života, že sa jej nemusia podlamovať nohy, keď na ňu zavolá.... Zatiaľ vlastnej matke slúžila ako výstavná skriňa úspešnej výchovy.

Uvedomila si, že sa ocitla v poriadnej kaši. Nedokázala si predstaviť, čo bude robiť. Má ísť domov a všetko povedať, alebo sa domov už nikdy nevráti a ... Preboha, aké a? Z čoho bude žiť? Triasla sa, oblieval ju pot, behala v izbe ako zmyslov zbavená. Keď si predstavila, čo ju doma bude čakať, takmer omdlievala. Potrebovala sa s niekym poradiť, ale Zubaňa stále neprichádzala. Nevedela, že Zubaňa jej nepomôže. Takéto veci si musí každý vyriešiť sám. Sama do toho marazmu spadla, sama z neho musí vyliezť. Je dospelá, zodpovedná za svoje činy. Cudzí jej len môžu pofúkať boľačky.
Časom sa našlo veľa takých, ktorí jej svojim priateľstvom pomáhali prekonávať najhoršie dni. Pomocnú ruku jej podávali aj takí, od ktorých by to nikdy nebola čakala. Bola im za to veľmi vďačná a našla si veľa nových a dobrých kamarátov na celý život.
Teraz len cítila, že sa stalo niečo zlé a ona to musí vyriešiť. Zrazu jej ako najlepšie riešenie napadla samovražda. Ako to, že doteraz na to nepomyslela? Bude mať konečne od všetkého pokoj, nemusí ísť domov, nemusí podstúpiť strach, čo sa s ňou stane. Áno, toto je skutočne to najlepšie riešenie. Má pre ňu život vôbec zmysel? Stratila milovanú osobu, stratila dôveru rodičov, úctu sama k sebe. Má zmysel ísť ďalej? Určite ju vyhodia zo školy a ostane úplne na dne. Ešte nikdy sa necítila taká bezmocná, nerozhodná. Doteraz však nikdy o sebe nerozhodovala sama. Okrem štúdia. To si vydupala, aj keď až také ťažké to nebolo. Mame sa tá výnimočnosť páčila. Doteraz za ňu vo všetkom rozhodovala jej mama. Ona len slepo poslúchala. Teraz konečne všetkým ukáže, že nie je šedá vystrašená myš.