Ortieľ

Zavalil ju príval jeho slov. Bolo to neskutočné. Topila sa v jeho sarkazme a dešpekte a nik nebol nablízku, aby jej hodil záchranné koleso. Napriek tomu, že vedela plávať,topila sa v týchto vodách nesúcich so sebou všetku špinu, ktorej súčasťou bola po dlhé mesiace aj ona samotná. Nedokázala sa nadýchnuť a odplávať čo najrýchlejšie preč. Preč z kalných vôd beznádeje a smútku. A tak len nemo počúvala klesajúc až na samé dno.
Vytmavil jej to ako sa patrí. Od začiatku bola pre neho len ďalšia z jeho hračiek. Bábiky, ktoré mu slúžili na ukájanie jeho vlastných pudov. Hlúpučké bábiky bez chrbtovej kosti, ktoré sa mu nedokázali vzoprieť a bojovať o svoje práva. On je ten dobrý. Nikdy žiadnu z nich nenútil, aby s ním spávala, podvoľovala sa jeho chúťkam. Všetky s ním zostávali dobrovoľne, vediac, že vzťah nie je skutočným vzťahom, že je to len - čo vlastne? Čo to bolo? Skutočne až teraz začala premýšľať, čo to vlastne bolo? Iné dvojice sa chodia spolu prechádzať, idú spolu do kina, do kaviarne, tancovať. Oni nechodili nikam, okrem postele. Hnusák nikdy nemal potrebu ukazovať sa so svojimi úlovkami. Iné dvojice sa rozprávajú o svojej budúcnosti, tešia sa na ďalšie spoločné dni, na spoločné zážitky, na spoločný smútok i radosť. Nespomína si, že by sa čo len jediný raz boli na niečo alebo z niečoho spolu tešili. Bol niekedy zamilovaný? To sa už nedozvie. Uvedomila si, že zamilovaná bola len ona. Hlúpo a naivne. Nikdy jej nedával žiadne falošné nádeje. Zo začiatku býval taký milý, vynaliezavý, rád sa s ňou láskal. Keď dosiahol, po čom túžil, stala sa aj ona jednou zo zástupu pred jeho posteľou. Pochopila, že ona bola tou hlúpou, ktorá sa snažila udržiavať niečo, čo sa nedalo nazvať ani len vzťahom. Prečo to robila? Prečo v sebe nenašla dosť sily, aby v tom zástupe urobila medzeru a hľadala niekoho, s kým by prežívala nádherný vzťah so všetkým, čo k nemu patrí?! Bola to skutočne len jej naivita? Bol to jej prvý partner a prvý sexuálny zážitok a život. Ale to ju neoprávňovalo konať tak naivne. Zrazu pocítila svoju úbohosť a najradšej by ostala na bahnitom dne.
Spýtal sa jej, prečo vlastne prišla? Od začiatku vedela, že ďalšie dieťa nechce a on s tým ani nič robiť nebude. Potrat? Na to môže zabudnúť. On jej ho neurobí a ani nikoho nepozná a keby aj poznal, tak by na takej veci nikdy neparticipoval. Nepotrebuje si narobiť problémy. Jednoducho je koniec. Nemieni sa viazať, musí doštudovať a chce mať pokoj. Ak sa jej to nepáči, je to jej problém.

Našla v sebe dostatok sily, aby sa z bahnitého dna predsa len odrazila a vyplávala. Potrebovala sa čo najrýchlejšie dostať do bezpečia. Musela nájsť nejaký svoj ostrovček, na ktorom bude sama a dobre si premyslí, čo ďalej. Otočila sa a potichu zavrela dvere na izbe. Uzavrela tým jednu kapitolu svojho života, ktorá prispela k tomu, že sa na dlhé roky utiahla do ulity svojich pocitov, myšlienok, do svojej vlastnej ulity, do ktorej nikoho nepripustila. Z naivného veselého dievčaťa sa stala zádumčivá, mĺkva mladá žena. Keď pustila z ruky kľučku, netušila ešte o tejto zmene. Netušila, že zaucho, ktoré po prvý krát nedostala od mamy, ale od života, ju donúti o veciach hlbšie premýšľať. Doteraz si užívala bezstarostného života, smiala sa, nič nebrala vážne, snažila sa doháňať na plné obrátky to, čo jej kamarátky mali už dávno za sebou, len ona so svojou prísnou výchovou vždy zaostávala. Neskôr túto facku veľmi ocenila, ale teraz ju čpela na tvári a cestou do svojej izby si myslela, že ju všetci vidia. Tvár jej horela ako fakľa, ale telo sa chvelo od zimy.